modrydrak

Ohľadom Krymu sa toho popísalo už dosť. Dôvody vzniknutej situácie majú stovky argumentov pre a proti. Mňa zaujíma momentálna situácia a jediná otázka. Prečo sa ani po piatich rokoch od takzvanej anexie v roku 2014, nekonajú na Kryme protesty alebo demonštrácie za prinavrátenie Krymu pod administratívu Ukrajiny. Prečo, sa ani po piatich rokoch ľud nevybral do ulíc, tak ako v prípade Babiša v Čechách, protestov za slušné Slovensko, zvyšovania spotrebnej dane na pohonné hmoty vo Francúzku, proti politike Sebastiana Kurza v Rakúsku v roku 2018, protestov proti dohodám TTIP v roku 2016, protestov proti nacionalizmu a populizmu v Nemecku, protestov za osamostatnenie Katalánska, proti klimatickým zmenám, opozičných protestov v Moskve  a tak ďalej a tak ďalej…. Proste ak treba, ľudia protestujú za každú, podľa nich podstatnú vec. Ale na Kryme neprotestujú proti takzvanej anexii? Proti odtrhnutiu od ich „domovského štátu Ukrajiny“? Navyše ak SME médiami presviedčaný, že referendum o pripojení k Ruskej federácii bolo proti ukrajinskej ústave, so zmätočnými otázkami, zorganizované na rýchlo, so sugestívnou kampaňou, jednostranne zamerané a pod vojenskou okupáciou. Ak to bolo tak, nie je to dôvod na masové protesty? Verím, že ak by bolo v uliciach Simferopolu hoci len 50 ľudí s transparentami, boli by toho plné všetky západné média.

A tu sa ponúkajú len dve logické odpovede. Prvá je založená na tom, že protesty vznikajú spontánne. Ak je to tak, ľud na Kryme nemá dôvod protestovať, lebo pochopili, že hoci mal Krym autonómne postavenie, Ukrajina si nesplnila to, čo od nej ľudia očakávali. Že pod vedením Ruska sa ich situácia zlepšila hlavne ekonomicky. Navyše Rusko investuje do infraštruktúry, tak ako to nerobila Ukrajina posledných 25 rokov. Fakty uvediem o pár riadkov nižšie.

Druhá vychádza z toho, že politické protesty sú organizované a financované treťou stranou. Prevažne mimovládnymi organizáciami. Ak je to tak, prečo nie sú schopný vyvolať protesty? Tým sa vraciame k prvej odpovedi – nenašli by podporu obyvateľstva. Druhou možnosťou je, že nie sú organizované a financované preto, že to tým ktorí ich financujú to takto vyhovuje. Výsledkom sú stále obnovované sankcie, ktoré mali pôvodný cieľ, oslabiť Rusko ekonomicky. Čo mi ale nesedí s faktom, že export Ruska do USA každým rokom rastie. A ak chcete niekoho oslabiť ekonomicky, nebudete od neho nakupovať stále viac. To isté platí aj pre export z Ruska do EÚ.  Navyše investície Spojených štátov v Rusku sa rátajú na miliardy, podobne ako investície Nemecka, Francúzka atď.

Ale vráťme sa k ekonomickým faktom ohľadom Krymu a prečo, podľa mňa, nie je dôvod na protesty. Tie sú prevažne čerpané priamo z oficiálnej stránky Ministerstva hospodárskeho rozvoja Krymskej republiky. Po hospodárskom poklese v roku 2014 sa všetky ukazovatele dostali nad úroveň s pred Ukrajinskej éry :

Zloženie národností Krymu podľa Štátnej štatistickej služby Ukrajiny (Ukrstat) od 1. novembra 2013 Rusi (58,5%), Ukrajinci (24,3%) a krymskí Tatári (12,1%)

Sčítanie obyvateľov krymskej federálnej oblasti, ktoré uskutočnil Rosstat v roku 2014: Rusi 68,3%, Ukrajinci 15,8%, krymskí Tatári 10,6% .

Objem hrubého regionálneho produktu /HRP/ sa od roku 2015 do roku 2018 zvýšil 1,3-krát. V roku 2017 dosiahol nárast 4,0% /360 miliárd rubľov/, v roku 2018 narástol približne o 10%

zdroj : vlastné

Od roku 2015 do roku 2018 sa vlastné príjmy republikového rozpočtu zvýšili viac ako 1,7-krát. V minulom roku dosiahli 54,8 miliardy rubľov. Rozpočtové výdavky na rok 2018 dosiahli približne 175,5 miliárd rubľov, čo je 4,6-krát viac ako v roku 2013, pred anexiou.

Výdavky na rozvoj sociálnej sféry rástli 2,6-krát, vzdelanie – 2,7-krát, kultúra – 3,5-krát, zdravotníctvo – 1,7-krát.

Po dobu 3 rokov dostalo 38 priemyselných podnikov štátnu podporu na modernizáciu a technické vybavenie zariadenia v celkovej výške 300 miliónov rubľov.

Objem dokončených stavebných prác v roku 2018 presiahol 146 miliárd rubľov, čo je 2,4-krát viac ako v roku 2017.  V roku 2018 bolo uvedených do prevádzky 348 tisíc m2 bytových jednotiek, čo je 1,6-krát viac ako v predchádzajúcom roku a 2-krát viac ako v ukrajinskom období (v roku 2013 bolo uvedených do prevádzky 151 tisíc metrov štvorcových).

zdroj : vlastné

Dňa 01.01.2019 boli podpísané dohody a realizovalo sa 184 investičných projektov v celkovej výške 156,5 miliárd rubľov. Počas realizácie projektov sa vytvorí asi 14 000 nových pracovných miest.

Počet účastníkov v Slobodnej ekonomickej zóne dosiahol 1285. Objem deklarovaných investícií do projektov dosiahol 127 miliárd rubľov . Plánuje sa vytvorenie 37,5 tisíc pracovných miest.

Zaznamenaný bol aj výrazný pokles kriminality. Kým v roku 2012 bolo evidovaných 1804 trestných činov na 100 000 obyvateľov, v roku 2018 to bolo len 1172 trestných činov

V roku 2018 sa do hospodárstva republiky investovalo 296 miliárd rubľov, čo je 1,3-krát viac ako v roku 2017.

zdroj : vlastné

1 241 podnikateľov dostalo finančnú podporu v celkovej výške 3,5 miliardy rubľov, čo vytvorilo viac ako 2,4 tisíc nových pracovných miest.

Miera evidovanej nezamestnanosti sa v porovnaní s rokom 2015 sa znížila o 1,2-krát a dosiahla 6%.

Priemerná mesačná mzda sa za 5 rokov sa zvýšila 1,8-krát – zo 16 491 rubľov v roku 2014 na 29 188 rubľov v roku 2018. Iný zdroj uvádza dokonca 36 125 rubľov

zdroj : vlastné

Mal by byť Krym vrátený Ukrajine? Možno mal, ale v tom prípade by sa mala otvoriť diskusia o Sýrskych Golanských výšinách okupovaných Izraelom, o Kosove, o anexii ropných polí Spojenými štátmi na území Sýrie, o vojenskej okupácii sýrskych pohraničných oblasti Tureckou armádou a podobne.

Samozrejme, že jedným z dôvodov investovania Ruska na polostrove je práve vytvorenie dobrého ekonomického prostredia, aby obyvateľstvo nemalo dôvod požadovať návrat k ukrajinskej administratíve. A práve to pomohlo zlepšiť kvalitu života ľudí, o ktorú by malo ísť predovšetkým. Toto nie je obhajoba Ruska a jeho krokov ohľadom Krymu, ale fakty hovoria jasne. Ekonomická situácia na Kryme sa za posledné roky značne zlepšila. Ak akceptujeme obhajobu Spojených štátov pre vojenský vstup na územie iných štátov, za účelom prinášania demokracie a hospodárskej prosperity, prečo ju neakceptujeme aj v prípade Ruska a Krymu?

Zdroje: minek.rk.gov.ru, ru.wikipedia, sme.sk, tradingeconomics.com, kommersant.ru