modrydrak

Základný prehľad o situácii vo Venezuele má asi každý z nás. Skôr by som sa chcel zamerať na „sféry vplyvu“, ich dôvody a následky. Samozrejme súčasný stav vo Venezuele treba vnímať v širších súvislostiach a na základe iných informácii, ale chcem sa dostať k podstate veci. Na to aby sme pochopili vojenskú prítomnosť Ruska a Číny v južnej Amerike je nutné si trochu zaspomínať :

V roku 2010 sa prezidenti Ruska a Ukrajiny Medvedev a Janukovyč dohodli, že predĺžia nájomnú zmluvu a  ruská Čiernomorská flotila bude môcť využívať prístav na Kryme aj po vypršaní  prenájmu v roku 2017. Výmenou za súhlas so zotrvaním ruských námorných síl do roku 2042 dostane Ukrajina dodávky zemného plynu za výrazne nižšie ceny. Krym mal v rámci Ukrajiny autonómne postavenie, vrátane svojej vlastnej ústavy.

Dáme si krátku časovú os :

2013

Príprava obchodnej dohody na vytvorenie Euroázijskej ekonomickej únie, ktorá zahŕňa aj Ukrajinu. Rusko bralo Ukrajinu ako „svoju sféru vplyvu“ a okrem obchodnej dohody a hospodárskeho priestoru by získalo „nárazníkovú zónu“ voči NATO.

September 2013

Americké ministerstvo námorníctva vyhlásilo verejnú súťaž na vykonanie prác v Sevastopole na Kryme. Ešte pred „euro-majdanom“ ! Jednalo sa o tender na rekonštrukciu školy priamo v Stevastopole, kde sídlila Ruská čiernomorská flotila.

Tu sú podrobnosti ponuky:

Renovácia školy v Sevastopole # 5, Ukrajina
Číslo poradného čísla: N33191-13-R-1240
Agentúra: Oddelenie námorníctva
Inžinierstvo námorných zariadení Command
Umiestnenie: NAVFAC Europe and Southwest Asia

November 2013

Vypuknutie protištátnych protestov a občianskych nepokojov na Ukrajine, ktoré vyvrcholili vo Februári 2014. 29.mája 2014 sa v Astane podpísala zmluva o vzniku Euroázijskej ekonomickej únie, EEU alebo EAEU, ktorá združuje štáty : Bielorusko, Rusko,Kazachstan, Arménsko a Kirgiszko.

Ako som už písal v jednom článku, členstvo v únii bolo ponúknuté aj Ukrajine, ktorá bola braná ako strategický partner. Ale vo Februári 2014, bol zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovič, ktorý myšlienku spoločného hospodárskeho priestoru s Ruskom presadzoval. Nové vedenie túto zmluvu nepodpísalo. Naopak, uzavrelo asociačnú zmluvu s Európskou úniou a vyjadrilo záujem o vstup do EÚ a NATO. Čo malo za následok prudké ochladenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

Náhody neexistujú a už vôbec nie v politike, kde prebieha plánovanie na desiatky rokov dopredu. Takže, si to zhrnieme ešte raz, či to bola náhoda : September 2013, USA plánujú rekonštruovať školu v Sevastopole, v tom istom, kde má prenajatý prístav Rusko pre svoju vojenskú flotilu. Keby si niekto myslel, že školu išlo zrekonštruovať nejaké ministerstvo školstva USA, aby pomohlo Ukrajinským školákom, tak je to omyl. Tender vyhlásilo U.S.Navy – Vojenské námorníctvo Spojených štátov. November 2013, začínajú protesty na Ukrajine, ktoré vyvrcholia vo Februári 2014 „euro-majdanom“ a následným Janukovičovým zvrhnutím. Ak vyhlásite tender na rekonštrukciu školy v Septembri 2013, prebehne výberové konanie, počkáte na víťaza súťaže, môže to zabrať povedzme cca 3-6 mesiacov. Z toho vyplýva, že počítali s tým, že sa politická situácia na Ukrajine zmení ( čo sa aj vo Februári stalo). Pravdepodobne čakali, že Ukrajina odstúpi od zmluvy o prenájme prístavu a Rusi si jednoducho zbalia saky-paky a ešte predtým ako prenechajú Sevastopoľ Američanom, im na rozlúčku urobia šašlik a zahrajú na balalajke. Alebo, čo je horšie, bola to plánovaná provokácia. Len pravdepodobne sa nepočítalo s tou alternatívou, že sa na základe referenda pripojí Krym k Rusku. Tak či tak, ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva a Ruskí vojaci sú vo Venezuele.

Po tom čo Američanom nevyšiel „Americano-majdan“ a Maduro sa stále drží pri moci, si zabezpečili Rusko a Čína svoju vojenskú prítomnosť v tejto krajine, aby ochránili svoje záujmy. Na margo vojenskej prítomnosti Ruska vo Venezuele, vydal poradca pre národnú bezpečnosť USA John Bolton vyhlásenie, v ktorom odsudzuje ruské vojenské nasadenie vo Venezuele a varuje, že USA budú chrániť svoje záujmy na západnej pologuli a budú takéto opatrenia považovať za „hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť v regióne“.

Oficiálna časť jeho vyjadrenia :

Dôrazne varujeme aktérov mimo západnej pologule proti nasadzovaniu vojenských prostriedkov do Venezuely, alebo inde na pologuli, s úmyslom vytvoriť alebo rozšíriť vojenské operácie. Takéto provokatívne aktivity budeme považovať za priamu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť v regióne. Budeme pokračovať v obrane a ochrane záujmov Spojených štátov a záujmov našich partnerov na západnej pologuli, ktoré sú zakorenené v spoločnom rešpektovaní slobody, bezpečnosti a právneho štátu. 

A tu sa dostávame k podstate veci. Bolton hovorí, že Venezuela je sféra vplyvu USA. Pravdepodobne na základe Monroeovej doktríny, ktorá ironicky hovorí o Južnej Amerike ako o „Amerike pre Američanov severu“. V poriadku, obávajú sa o svoju bezpečnosť. Mimochodom Venezuela je od USA vzdialená pár tisíc kilometrov, ale budiš. Ich sféra vplyvu. Ale je ich sféra vplyvu aj Sevastopoľ na Kryme ? Je ten Krym, ktorý bezprostredne susedí s Ruskom sféra vplyvu USA? Podľa nich asi áno. Ak sa pán Bolton odvoláva na obranu a ochranu záujmov Spojených štátov, nemajú rovnaký nárok aj Rusi ohľadom Krymu? Keď sa im niekto v roku 2013 chystal rozložiť vojenský stan rovno pred dverami? Nejdem obhajovať ani jednu stranu, všetci majú „za ušami“. Mňa skôr mrzí, že sa o týchto informáciach nedozvedáme napríklad z verejnoprávnych médii.

No a na to aby sme pochopili prítomnosť Ruska, Číny a USA v južnej Amerike si prejdeme pár čísel:

Začnime s ropou. Údaje z roku 2018 hovoria, že Venezuela má najväčšie dokázané zásoby ropy na svete (302 miliárd barelov), ktoré prekonali rezervy Saudskej Arábie, Kanady a Iránu.

Rusko vo Venezuele : Ruská ropná spoločnosť Rosnefť investovala miliardy dolárov do 30-ročného prenájmu miestnych ropných nálezísk vo Venezuele. Celkovo sa jedná o 9 mld. dolárov od roku 2010. Zároveň berie štáty južnej Ameriky, ako trh pre dodávku zbraní a zbraňových systémov, v čom nadväzuje na historické dodávky zbraní ešte z čias ZSSR.

Čína vo Venezuele : Súčasný prezident Maduro si zobral poslednú pôžičku z Číny, v septembri 2017 v hodnote 5 miliárd amerických dolárov. Bola to jedna z pôžičiek, z celkovej sumy 65 miliárd amerických dolárov, ktoré Čína požičala Caracasu počas uplynulého desaťročia a ktoré juhoamerický štát spláca v dodávkach ropy. Čína, dostáva 240 000 barelov ropy denne – väčšinou ako splácanie dlhov – z Venezuely. V roku 2017 Čína súhlasila s tým, že pomôže diverzifikovať ekonomiku závislú od ropy vo Venezuele, prostredníctvom rozvoja ťažobného sektora.  Vytvoril sa spoločný podnik v hodnote 400 miliónov USD na podporu ťažby uhlia. Okrem iného bola Čína v roku 2016 ochotná investovať 7,5 mld. dolárov, do mega projektu rýchlostnej železnice. Ale kvôli politickej nestabilite a korupcii vo vládnych firmách sa tohto projektu ako aj ostatných vzdala.

USA vo Venezuele : Len pred rokom Venezuela vyviezla viac ako pol milióna barelov ropy denne na pobrežie USA, čím sa latinskoamerická krajina stala jedným z najväčších amerických dodávateľov. Pred sankciami Spojených štátov sa Venezuelská vláda spoliehala na vývoz ropy ktorý tvoril 90% jej príjmov. Momentálne je kvôli sankciám zastavený dovoz ropy do Spojených štátov, teda sa rovná 0. Na jednej strane USA kritizujú Madura za humanitárnu krízu, ale na druhej strane vedia, že hlavný príjem do štátnej kasy je z ropy, ktorú prestali odoberať a zaviedli sankcie. Ich pomoc občanom Venezuely sa v tomto kontexte dá porovnať s tým, ako keď niekomu stláčate hrdlo tak, že nemôže poriadne dýchať a na druhej strane mu núkate kyslíkovú masku. USA sa o prevrat pokúsili už v roku 2002, keď bol pri moci Hugo Chávez, ale kvôli jeho popularite sa to Američanom nepodarilo. A už vtedy sa malo jednať o „humanitárnu pomoc“, lenže v tej dobe na tom Venezuela nebola ani zďaleka tak, že by ju potrebovala. Takže išlo čisto o marketing. Situácia sa zhoršila po nástupe Madura k moci.

A aby toho nebolo málo, máme tu aj Taliansko .

Správa z roku 2010 : S celkovou investíciou vo výške 17 miliárd USD vytvorila Venezuelská štátna ropná spoločnosť PDVSA a talianska energetická spoločnosť ENI dva nové zmiešané podniky, ktoré ťažia a rafinujú ropu z venezuelského Orinoco Oil Belt.

Fakt je, že vďaka sféram vplyvu USA, Číny, Ruska a ďalších sa konflikty prenášajú z jednej krajiny do druhej. Z Líbye do Sýrie, z Ukrajiny do Venezuely a podobne. Vo všetkých týchto štátoch nájdeme spoločné prvky „majdanizmu“ a preto, keď počujem o protestoch napríklad za Slušné Slovensko, mám na chrbte zimomriavky. Nie, že by som nechcel, aby sme žili v slušnej krajine, ale mám už nejaký ten rok za sebou a viem, že v politike slušnosť nie je a nikdy nebude. Vždy ide v prvom rade o peniaze a o prevzatie moci.

A preto vzhľadom na presun konfliktu do Venezuely, povedané slovami cynika : Čím ďalej od nás, tým lepšie.