modrydrak

Pred troma týždňami som sa rozhodol prelúskať pár informácii o zemnom plyne a jeho preprave. Spracovať pre vás túto tému a zároveň poukázať na to, že v tomto prípade, energetické záujmy, nejdú ruka v ruke s ekológiou. Prepracujeme sa históriou, plynovodmi, Sýriou, Iránom, výrobou skvapalneného plynu, skrz prepravy lodnými tankermi, až po klima-kinder-agentku Grétku. Táto téma, nie je sexi. Je ťažko technická, s množstvom čísel a faktov, ale pokúsil som sa ju spracovať zrozumiteľne a ľudsky. Vychádzal som, z mne dostupných informácii a pokiaľ niektoré údaje nie sú presné, vopred sa ospravedlňujem. Vzhľadom na upozornenie zo strany prevádzkovateľa o autorských právach, som bol nútený zmeniť grafiky a fotky v pôvodnom článku. Zmenilo to koncepciu, ale to podstatné je v texte.Takže prajem príjemné čítanie :

Čo je zemný plyn

Zemný plyn je fosílne palivo vytvorené z mŕtvych rastlinných látok, zachytených medzi horninami nachádzajúcimi sa hlboko pod zemským povrchom. Jeho hlavnou zložkou je metán, ktorý je chemickou zlúčeninou, s jedným atómom uhlíka a štyrmi atómami vodíka. Zemný plyn tiež obsahuje niektoré uhľovodíkové plynné kvapaliny a uhľovodíky. Tvorba zemného plynu začala pred miliónmi rokov. Zvyšky uhynutých zvierat a rastlín sa rozpadli a vytvorili hrubé vrstvy organickej hmoty, ktoré sa zmiešali s pieskom a bahnom. Postupom času tento materiál prekrývali dodatočné usadeniny piesku a horniny, ktoré ho hlboko zakopali pod zemský povrch

Zemný plyn sa vyskytuje väčšinou v troch lokalitách:

1. Medzi vrstvami skaly.
2. V malých póroch bridlice, pieskovca alebo iných druhov sedimentárnych hornín (bridlicový plyn alebo ľahký plyn).
3. V ložiskách uhlia (uhoľný metán).

História

Vo svoj prospech dokázali prvýkrát zemný plyn využiť Číňania, okolo roku 500 pred naším letopočtom. Keď našli miesta, z ktorých unikal plyn na povrch, z bambusových výhonkov vytvorili jednoduché potrubie. Pomocou neho varili morskú vodu, z ktorej sa varením oddeľovala soľ a získavali tak pitnú vodu. Ďalším využitím zemného plynu, bolo jeho využitie na osvetlenie domov a ulíc. Ešte v roku 1785 začali Briti používať extrahovaný plyn z uhlia, práve na tieto účely. Od vtedy, sa plyn stal energiou využívanou v domácnostiach, pri kúrení, v priemysle, v doprave. Vplyvom zvyšovania spotreby domácností, výroby a celkovej industralizácie v Československu, bola s bývalou ZSSR podpísaná dohoda o výstavbe plynovodu Bratstvo. Výstavba bola zrealizovaná v roku 1967. Trasa plynovodu viedla zo západnej Ukrajiny, kde sa  nachádzalo ložisko zemného plynu, konkrétne vo Ľvovskej oblasti, až po Duslo v Šali. Celková dĺžka vtedy predstavovala 540 km a doba výstavby trvala 2 roky. Od roku 1968 sa cez Slovensko prepravilo takmer 2,5 bilióna (2 500 000 000 000) metrov kubických zemného plynu. Maximálna ročná kapacita prepravy cez Slovensko je viac ako 90 miliárd metrov kubických zemného plynu.

                                                                                                                       zdroj: pravda.sk                                                                          

Spôsob prepravy plynovodmi

Systém funguje takto : plyn pod tlakom 75 atmosfer sa v súčasných plynovodoch prepravuje potrubím s priemerom do 1,4 metra. Ako sa plyn pohybuje potrubím, stráca energiu, prekonáva trecie sily medzi plynom a stenou potrubia a medzi vrstvami plynu. Preto, je v určitých intervaloch potrebné konštruovať kompresorové stanice, ktoré dodatočne stláčajú plyn a umožňujú ďalší pohyb.

Plynovody v súčasnosti, Katar, Sýria a Irán

Približne dve tretiny zemného plynu, ktorý sa v EÚ spotrebuje, pochádza z dovozu. Našimi najdôležitejšími dodávateľmi sú Rusko (viac ako tretina dodávok) a Nórsko. Pred pár dňami bola ohlásená dodávka plynu plynovodom TANAP z Azerbajdžanu.

                                                                                                                       zdroj: pravda.sk                                                                                                

Závislosť na jednom zdroji, so sebou prináša riziká. Stabilita dodávok je ohrozená technickými poruchami a prípadnou politickou nestabilitou. V rokoch 2006 a 2009, sme na Slovensku pocítili prerušenie dodávok plynu, kvôli nezhodám medzi Ukrajinou a Ruskom. Bez dodávok sa vtedy ocitlo viacero štátov. Dôvodom bolo, vo veľmi skrátenej forme, že Gazprom požiadal Ukrajinskú stranu, aby zaplatila dlh z dodávok plynu. Výška dlhu bola sporná, nakoľko Ukrajinský Naftogaz priznal sumu 1,5 mld.USD, zatiaľ čo Ruská strana požadovala vyplatenie 2,4 mld. USD. Spor bol následok udalostí, kde Ruská strana žiadala podiel v tranzitnej spoločnosti Ukrajiny – jeden z dôvodov nájdete o pár riadkov nižšie. Rovnaký návrh dostalo aj Bielorusko. S týmto návrhom pôvodne nesúhlasila ani Ukrajina ani Bielorusko, ale po zastavení dodávok plynu do Bieloruska v roku 2004, Lukašenko zmenil názor, Rusko získalo podiel v tranzitnej spoločnosti a Gazprom im zachoval pôvodnú nákupnú cenu (cca 50 USD za tisíc kubíkov). Na Ukrajine prebehla v rokoch 2004 a 2005 oranžová revolúcia a vstup ruskej firmy do Ukrajinskej prepravnej spoločnosti sa nerealizoval. Preto sa nákupné ceny Ukrajiny rapídne zmenili. Gazprom považoval za správnu cenu 250 USD za tisíc kubíkov plynu, zatiaľ čo Naftogaz 210 USD. Navyše, Ukrajina má problém s úhradami dlhu aj v súčasnosti a hrozí, že sa ocitne bez dodávok. Systém prepravy plynu na Ukrajine je jedným z najdlhších na svete. Tvoria ho 3 hlavné plynovody Sojuz, už spomínaný plynovod Bratstvo a Trans-Balkán. Jeho celková dĺžka je 3,7 tisíc kilometrov.

Podľa ruského ministerstva energetiky, je ukrajinská trasa pre tranzit ruského plynu dnes najdrahšou, zo všetkých existujúcich možností. Tarifa stanovená ukrajinským Naftogazom, je 2-2,5 krát vyššia, ako na iných trasách. Je to kvôli zastaralosti ukrajinského systému na prepravu. Investície na opravy potrubia sa odhadujú na 4,5 mld. eur. O tejto téme sa diskutovalo aj v roku 2010, keď preberala otázka zlúčenia Gazpromu a Naftogazu. Gazprom chcel už v minulosti investovať do obnovy ukrajinského tranzitného systému a zabezpečiť tak konkurencie schopné ceny znížením tranzitných taríf. Podľa expertov je stav ukrajinského plynovodu žalostný a stratí svoju opodstatnenosť po zrealizovaní plynovodu Nord Stream 2 a keď vyprší zmluva o preprave medzi Ruskom a Ukrajinou – 31.decembra 2019.                                                                               

Riziko dodávok plynovodmi a neustále sa zvyšujúci dopyt, boli dôvody diverzifikácie-rozdelenia dodávateľov plynu. Ďalším dôvodom je, že pri viacerých dodávateľoch máte možnosť tlačiť na zníženie ceny a nebude ju diktovať jeden dominantný dodávateľ. V prípade dodávok zo Spojených štátov, ide o odbyt plynu, ktorý majú USA vďaka bridlicovým ložiskám požehnane a hlavne o oslabenie pozície Ruska, ako dominantného dodávateľa. Dodávkami do EÚ, Spojené štáty Rusku odoberajú kapitál ,čím ho ekonomicky oslabujú. Ale, vzhľadom na stúpajúci dopyt vo svete, sa aj napriek diverzifikácii, export plynu z Ruska neustále zvyšuje. Nemecko s Ruskom realizuje spomínaný projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorého najväčším oponentom sú práve Spojené štáty a ktoré sa vyhrážajú sankciami v prípade, že tento spoločný projekt bude pokračovať. Spoločnosť realizujúca Nord Stream 2, zrušila žiadosť o trasu, ktorá bola pôvodne plánovaná na juh od Dánskeho ostrova Bronholm. Dôvodom boli dlhodobé výhrady dánskej strany k tomuto projektu. V hre sú ďalšie dve trasy. Kapacita je plánovaná na 55 mld. kubických metrov za rok, čo je rovnaká kapacita ako má v súčasnosti Nordstream 1. Nemecko a Rusko na tomto projekte plánujú preinvestovať 9 mld.eur. Momentálne je projekt zrealizovaný na 60%.

V roku 2009 ohlásil Katar, ako jedna z krajín s najväčšími zásobami plynu, výstavbu plynovodu v spolupráci s Tureckom. Trasa plynovodu mala byť vedená Saudskou Arábiou, Jordánskom, Sýriou a Tureckom. S čím nesúhlasil režim Baššára Al-Asada v Sýrii, nakoľko skupina podporujúca tento plynovod /Katar, USA, Turecko/  bola v konflikte so skupinou krajín /Irán, Sýria, Rusko/ presadzujúcich plynovod z Iránu.                                                                                          

Sýria pritiahla medzinárodný záujem, pretože jej centrálna poloha na Blízkom východe ju robí potenciálnou energetickou križovatkou pre plynovody. Obchod s ropou a zemným plynom je veľmi priamo spojený so silou amerického dolára a tak USA, ako aj dlhoročný spojenec Saudskej Arábie sa obávali, že Sýria by sa mohla stať tranzitnou krajinou Iránskeho plynovodu. Priebeh vojny v Sýrii a následná vojenská prítomnosť Ruska od roku 2015, sú dôsledky pokusu o zvrhnutie režimu Asada. Kým a prečo, nechám na posúdenie čitateľovi. V súčasnosti, je na muške Irán. Apropo, Katar aktuálne dostal dodávku dvanástich kusov F-35 z USA. Irán dlhodobo hľadá medzinárodných investorov. V roku 2013 ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom podpísala dohodu s iránskou vládou o spolupráci na prebiehajúcom rozvoji energetickej infraštruktúry. Vďaka dohode o infraštruktúre sa Gazprom stal treťou významnou ruskou korporáciou, ktorá investovala do iránskej energie po Lukoile a firme Zarubezneftov. Výstavba iránskeho plynovodu týmto spoločnostiam poskytne novú schopnosť profitovať z veľkého množstva zemného plynu. Tým, že ruské plynárenské korporácie zabezpečia, že sa táto oblasť bude vyvíjať a bude využívať spoluprácu so spriateleným Iránom, môže sa Rusko vyhnúť nebezpečnej konkurencii na európskom trhu s energiou, čiže plynu z Kataru ako sa pôvodne plánovalo.

Prečo skvapalnený plyn?

Práve pre zvyšujúci sa dopyt po plyne a pre vyššie spomínané riziká, si EÚ zabezpečuje viacero dodávateľov. Absencia plynovodov, vzdialenosť niektorých ložísk a čoraz väčšie kapacity prepravných lodných tankerov umožňujú dodávky skvapalneného plynu. Dnes sa LNG vyváža z miest, ako sú: Alžírsko, Egypt, Nigéria, Angola, Omán, Katar, Jemen, Rusko, Trinidad a Tobago, Austrália, Malajzia a Indonézia, kde výroba zemného plynu ďaleko prevyšuje možnosti spotreby miestnych trhov

Preprava

Ako prepraviť zemný plyn lodným tankerom? Zemný plyn má v prirodzenej forme veľký objem. Preto  sa na prepravu využíva skvapalnený plyn (Liquefied Natural Gas, LNG). Proces prebieha nasledovne : Plyn sa potrubím dopravuje do terminálu, prevažne vybudovanom na pobreží, kde sa plyn prudko ochladí na teplotu -162 °C , čím sa zmenší jeho objem približne 600 krát. Presne sa 1 m3 skvapalneného plynu = 584 m3 zemného plynu v plynom zložení. To umožňuje prepravu na špeciálne upravených plavidlách-lodných tankeroch, ktoré počas prepravy musia udržiavať teplotu plynu na stanovenej hodnote -162 °C. V podstate sú tankery obrovské termosky. Ale aj napriek tomu dochádza k jeho otepleniu a straty počas prepravy sú kvôli odparovaniu približne 5-7%. Tanker má priemernú kapacitu 170-tisíc m³ LNG. Po regazifikácii má tento plyn objem, ktorý predstavuje týždennú spotrebu Portugalska alebo Slovenska. Záujem o prepravu skvapalneného plynu po jeho „vylodení“ majú aj železničné spoločnosti. Jednou z takých firiem je aj spoločnosť VTG Aktiengesellschaft, ktorá s firmou Chart Ferox vyvinula železničné cisterny na prepravu LNG vo vnútrozemí.

                                                                                                                                                                                                                        zdroj: pravda.sk

Dodávku skvapalneného plynu už zabezpečuje aj Rusko, z polostrova JAMAL. Na tomto polostrove začala pred pár rokmi výstavba terminálu LNG, aj za účasti spoločnosti MOL. Závod na LNG spoločnosti Novatek, je oveľa bližšie k európskym dovozným terminálom, čo robí ruský plyn lacnejším. Novatek dodal do Európy vo februári  2019 1,41 mil. ton, čím sa stal najväčším dodávateľom LNG v EÚ za tento mesiac. Polostrov Jamal, sa nachádza za polárnym kruhom, kde teplota v zime dosahuje -50 ° C. Štúdie naznačujú, že približne 30% svetovo neobjavených zásob zemného plynu, je práve za polárnym kruhom. Vzhľadom na klimatické zmeny, neustále otepľovanie a roztápanie ľadovcov v Arktickom oceáne, má doprava  LNG z tejto lokality perspektívu a ide o novú námornú cestu. Využívajú sa dve trasy, letná a zimná.

LNG z USA

25.júla 2018 sa vo Washingtone DC konalo stretnutie Junkersa a Trumpa, kde obe strany deklarovali posilnenie strategickej spolupráce v oblasti energetiky. Dovoz skvapalneného plynu LNG z US do EÚ od tohto vyhlásenia vzrástol cez 200%, na 7,9 miliardy kubických metrov až do začiatku marca 2019. Dovozy amerického LNG z USA v januári 2019 boli 1,3 miliardy kubických metrov, z 102 miliónov kubických metrov v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2018. Vo februári 2019 predstavoval celkový dovoz LNG v USA 0,6 miliardy kubických metrov. Americké LNG docestovalo do Európy, už v roku 1959. Išlo o pokus, ktorý dokázal, že preprava veľkého množstva plynu po oceáne, je možná.EÚ spolufinancovala, alebo sa zaviazala spolufinancovať projekty infraštruktúry LNG v hodnote viac ako 656 miliónov EUR. EÚ má dobre rozvinuté kapacity na dovoz skvapalneného zemného plynu, pričom v súčasnosti sú k dispozícii zariadenia na dovoz 210 miliárd kubických metrov. Rozširujú sa existujúce zariadenia a vyvíjajú sa nové kapacityv Jadranskom mori (na ostrove Krk v Chorvátsku), v Baltskom mori, najmä v Poľsku a v Stredozemnom mori. To by umožnilo výrazný nárast dovozu skvapalneného zemného plynu do EÚ.

V roku 2018, bol na základe informácie o pohybe tankerov zistený odklon tankeru s LNG od pôvodnej trasy. Ten vyrazil z britského terminálu Isle fo Grain, s naloženou dodávkou plynu z už spomínaného polostrova Jamal na Sibíri a mal namierené do amerického Bostonu. Odohralo sa to v Januári ,keď sa kvôli mrazom vyšplhali ceny plynu na rekordné hodnoty. Na projekt Jamal sa, ale vzťahujú americké sankcie. Tým, že sa plyn obchoduje na základe najlepšej ceny, ponuky a dopytu, bol tento konkrétny prevoz odklonený a počas prepravy si našiel nového zákazníka. Nakoniec zmenil smer do španielskeho prístavu Algeciras blízko Gibraltáru.

                                                                                                                         zdroj: pravda.sk 

Cena

Všeobecne je veľmi problematické dohľadať cenu za LNG, nakoľko sú ceny predmetom obchodného tajomstva. Má sa však za to, že cena je o 20-30% vyššia ako pri skvapalnenom plyne. Niekedy sa zvykne deklarovať cena LNG, ako mierne drahšia oproti bežnému plynu. Je to dané tým, že sa udáva „čistá cena“ bez dodatočných nákladov. Príklad Tisíc kubíkov amerického zemného plynu stojí priemerne, nie menej ako 106 dolárov (USD) + 15 percent k tomu, čo je 122 USD. Náklady na skvapalnenie vyjdú na 79 USD, transport na 39 USD. Výsledkom je cena 240 USD. Veľký vplyv na cenu má aj dĺžka prepravy. Ako už bolo spomínané, napríklad preprava z polostrova Jamal, je lacnejšia ako z USA, alebo Kataru.

LNG a trocha matematiky 

Väčšina nákladných lodí, hlavne tankery na prepravu surovín používajú vznetové motory, ktoré spaľujú ropné destiláty – zemný plyn, benzín, topné oleje, motorovú naftu. Pre ilustráciu: Jeden šestnásť valcový dielový motor výletnej lodi, spotrebuje za hodinu 5212 litrov nafty. Loď ma takéto motory dva. Za deň je to 250 tisíc litrov paliva. Samozrejme, tieto motory nemajú filtre pevných častíc, nakoľko sa na námornú dopravu nevzťahujú také prísne normy ako na pozemskú prepravu. Fakt : 16 najväčších lodí produkuje viac znečistenia, ako všetky autá sveta.

Lodné tankery na prepravu tovarov a surovín, nedosahujú také vysoké emisie ako výletne lode, ale čísla sú aj napriek tomu alarmujúce. Konkrétny údaj – tanker na prepravu LNG, vypúšťa rovnaké množstvo emisií ako 75 000 osobných áut. A teraz trochu tej matematiky.

Priemerne sa do Európy prepraví od každého producenta LNG 19 zásielok – tankerov mesačne. Takže máme tu približné mesačné dodávky LNG, v čase najvyššieho dopytu tankermi do Európy : USA 19x, Rusko 19x, Katar 19x. Nepočítam dodávky z ďalších krajín, ako Nigéria, Alžírsko, Trinidat a Tobago. Takže spolu 57 tankerov. Jeden tanker vypúšťa za rovnaký čas prevádzky toľko emisií, ako 75 000 osobných vozidiel. 75000 x 57 = 4 275 000. Za jeden mesiac dodávok LNG do Európy, teda vyprodukovali lodné tankery, hrubým odhadom, rovnaké emisie ako 4 275 000 osobných áut.

Snahou je dosiahnuť, aby lode mali čo najnižšie emisie. Náhradou za palivo, ako sú topné oleje a nafta, má byť práve LNG. Ďalšou alternatívou sú hybridné pohony lodí. Štúdie, ale poukazujú na to, že LNG nerieši problém emisií. Mimovládna organizácia Doprava a životné prostredie (T&E) zverejnila správu, kde upozorňuje na to, že pri zohľadnení účinkov úniku metánu – veľmi účinného fosílneho plynu – by fosílny plyn mohol zvýšiť emisie skleníkových plynov až o 9% alebo ich znížiť o maximálne 12% vo všetkých druhoch dopravy. Takže LNG nerieši problém emisií. Za pretláčaním LNG, ako paliva, je aj plynárenská lobby. Jedným z dôvodov je fakt, že v EÚ je v priemere plyn zdaňovaný sadzbou o 76% nižšou, ako nafta. Takže, náklady na prepravu by v prípade LNG rapídne klesli, ale cena prepravy, ako to už býva, by ostala zachovaná. Čím by sa u prepravcov vytvoril oveľa väčší zisk.

Grétka

Greta Thunbergová, je 16 ročná enviromentálna aktivistka, ktorá vystúpila 16.4.2019 na pôde Európskeho parlamentu a apelovala na zintenzívnenie boja proti klimatickým zmenám. Jej dojímavé vystúpenie zožalo potlesk, po stojačky. O mesiac neskôr sa podpredseda Európskej komisie Maroš Ševčovič, stretol s americkým prezidentom Trumpom, pri príležitosti otvorenia novej námornej trasy na prepravu LNG do Európy. Nová trasa, nové tankery, nové emisie.

                                                                                             zdroj: pravda.sk                                                                                  

Grétka snáď pochopila, že v niektorých prípadoch nejdú energetické a ekonomické záujmy, ruka v ruke s tými ekologickými.

Zdroje :

lngworldnews.com, teraz.sk, pravda.sk, gazeta.ru, ec.europa.eu, truthout.org,awstreetmedia.com, deutsche-wirtschafts-nachrichten.de, europarl.europa.eu, europedirect.senica.sk, transportenvironment.org, tandlnews.com.au, euractiv.sk, gasinfocus.com, gazpromexport.ru, reuters.com, commodity.com,wikipedia.com, biznesalert.com