Made in Czechoslovakia

28. mája 2019, modrydrak, Nezaradené

Inšpiráciou k tomuto článku bol úryvok z detskej knihy vydanej v roku 1987. Hlavnou hrdinkou príbehu je žiačka štvrtého ročníka, ktorá sa so svojou rodinou dočasne presťahovala do Tunisu. Otec tohto dievčatka prednáša na tamojšej univerzite a spolu s ostatnými odborníkmi z Československa sa tam zdržia dva roky :

…. pokračovali sme po nekonečných chodbách súkov / kryté obchody v arabskej časti mesta / a pokúpili všetko čo sme potrebovali. Najviac záujemcov sme videli v stánkoch s obuvou. Otec si pozrel jeden pár a našiel na nich nápis :

MADE IN CZECHOSLOVAKIA ….

Tu ma ovial závan nostalgie. Nápis MADE IN CZECHOSLOVAKIA som ako chlapec videl na všetkom čo sme doma mali. Na televízore, vysávači, mixéri, záchode, na skle našej ŠKODY 105 L, na stoličke, kde bol zospodu prilepený zožltnutý papier s týmto nápisom. Na ceruzkách, hodinkách, rádiu, hračkách, na modeloch lietadielok. Na električke, babete, výťahu. Všade.

Preto som sa rozhodol trochu zaspomínať a nám, ktorí si to ešte pamätáme pripomenúť pár faktov a čísel. Tento článok nebude o politickom systéme, v ktorom tieto výrobky vznikali, nebude ani o tom, že väčšina fabrík vznikla ešte v predvojnovom období a následne boli znárodnené. Nebude ani konverzii pri zbrojnej výrobe, ktorej sa tu tiež venujem. Ani o tom, že systém nebol ekonomicky udržateľný a niektoré produkty na západnom trhu neboli konkurencie schopné. Bude o tom, ako naši konštruktéri, inžinieri, robotníci dokázali v tom čase a priestore, ktorý im bol daný, svojou šikovnosťou dosiahnúť na svetový priemyselný Olymp. Oni sa podieľali na tomto priemysle, ktorý dobyl svet.

Vývoj československého zahraničného obchodu a národného dôchodku v povojnovom období

Zdroj: Historická statistická ročenka ČSSR

 

ČSSR patrila medzi členov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Úlohou organizácie bolo umožniť socialistickým krajinám vzájomnú výmenu tovaru za pomoci vládnych bilaterálnych dohôd. Samotný zahraničný obchod bol realizovaný približne 50 podnikmi zahraničného obchodu (PZO), ktoré mali monopol v obchode so zahraničím. Obchod smeroval prevažne na východné trhy. V 80. rokoch sa až 70 % exportu realizovalo do zemí socialistického tábora. Export sa realizoval aj do krajín „vplyvu“ ako Lýbia, Sýria, Jemen, Egypt, Irak, Irán, Alžírsko Sudán, Maroko. Ale, nie len tam.

Napríklad TATRA 138 vyrábaná v rokoch 1959 až 1971 sa vyvážala do Sovietskeho zväzu, Číny, Rumunska, Poľska, Bulharska, Juhoslávie, Holandska, Francúzska, Rakúska.

Výrobca Zbrojovka Brno dosiahla s traktormi ZETOR 25 r.v. 1946-1961 najväčšie objemy produkcie. Vyvezených bolo 97 tis. kusov prevažne do Belgicka, Číny, Dánska, Fínska, Holandska, Francúzska, Írska atď.

Motocyklov, ako napríklad JAWA 350, sa do zemí vtedajšieho Sovietskeho zväzu vyviezlo v objeme 3 milióny kusov.

Z automobilov sa na začiatku šesťdesiatych rokov darilo hlavne Škode Octavia. Vývoz sa realizoval aj do Belgicka, Fínska, Dánska. Tento model bol na Islande využívaný Políciou ako služobné vozidlo.

Prúdové lietadlo L-29 Delfín sa stalo štandardným cvičným lietadlom štátov Varšavskej zmluvy, ale využívalo sa aj v štátoch Afriky a Ázie.

zdroj: ct24,

 

Babetta z Považských strojární, neskôr z Kolárova, sa v roku 1973 rozbehla do Nemecka, Holandska aj USA. V Nemecku dokonca získala Federálnu cenu dizajnu v r.1974.

zdroj: cas.sk,ct24,wikipedia, idnes.cz,

 

Prvý československý elektromobil vznikol už v roku 1968. Ema 1, ako ho nazvali, nepoháňal jeden, ale hneď dvojica elektromoto­rov so spoločným výkonom 4 kW, z ktorých každý roztáčal jedno zadné koleso, čím sa odbúrala potreba použitia diferenciálu. Aj vďaka tomu vážilo toto auto len 860 kg, z ktorých viac než tridsať percent tvorili olovené batérie uložené pod sedadlami posádky. Vďaka energii v nich uloženej do­sahovala Ema 1 maximálnu rých­losť, a to úctyhodných 50 km/h a maximálny dojazd 50 km. V tej dobe išlo o veľmi vydarený prototyp.

zdroj : zilinskyvecernik.sk

 

Československo bolo v 70. a 80. rokoch minulého storočia tankovou veľmocou. V exporte obrnenej techniky sme boli na treťom mieste na svete, hneď za USA a Sovietskym zväzom. Vojenská technika sa vyrábala prevažne v sovietských licenciách, čo veľa krát komplikovalo produkciu hlavne začiatkom 60.tych rokov. Napríklad pri tanku T-34/85 vyrobených v roku 1951-1954. Kvôli strate dokumentácie zaslanej zo Sovietskeho zväzu, o tom ako postupovať  pri tavbe ocele, mala väčšina týchto tankov trhliny v pancieri a museli sa dodatočne zvárať. Do roku 1956 sa vo Vítkoviciach nahromadilo 17 000 ton nepoužiteľnej ocele. Licenčne sa vyrábali aj lietadlá, bojové vozidlá pechoty a rakety. Výroba ručných zbraní ostávala vzhľadom na tradíciu výroby československých zbraní v našej réžii. Dochádzalo k presunu výroby na Slovensko.

zdroj : panzernet.net,

Začiatkom 60.rokov,sa po stabilizácii Castrovho režimu na Kube, v rokoch 1961 až 1965 zaviazalo Československo spolu so Sovietskym zväzom dodať špeciálny materiál v hodnote 886 mil.Kčs. Išlo o ľahký guľomet vz.52, lietadlá L-60, 30 000 samo nabíjacích pušiek, 10 000 kusov samopalov 9mm, 100 000 ručných granátov a pod.

Silnou stránkou bola aj výučba špecialistov, kde na vojenskej akadémii študovali Afgánci, Indonézania, Sýrčania, Egypťania a pod. Napríklad v roku 1969 bolo do Egypta dodaných 31 stíhačiek MiG-21 F, po tom čo Egyptská armáda dosiahla vysoké straty techniky po šesťdňovej vojne s Izraelom. Zaujímavosťou je, že dodávky lietadiel na blízky východ sa realizovali aj v roku 1948, keď bol Izrael napadnutý vojskami Jordánska, Egypta, Sýrie, Iraku, Libanonu a Saudskej Arábie. Egyptskú armádu sa podarilo zastaviť len 35 kilometrov od Tel Avivu, vďaka nasadeniu bojových stíhacích lietadiel izraelského letectva. Išlo o lietadlá Avia S- 199, ktoré boli dodané izraelskej armáde z Československa, len pár hodín pred touto akciou.

 

zdroj :wikipedia

 

Na Slovensku sa vyrobilo v období 1952 – 1989 takmer 45 tisíc obrnených vozidiel. Takmer tretina tejto produkcie smerovala do služieb Československej ľudovej armády, polovica šla na export do socialistických krajín a zbytok do prevažne rozvojových krajín.

Rozhodujúce zbrojné výrobky Československa na prelome 70. a 80 rokov

– tank T 72

– bojové vozidlo pechoty (BVP I a II)

– veľkorážne munície a letecké pumy

– raketomet GRAD

– lietadlá L-39, L-412 a ich modifikácie

– systém riadenia paľby tanku T-55

– pasívny rádiolokačný pátrač Ramona a Tamara

– samohybná húfnica Dana

 

      zdroj : armadninoviny.cz

V období rokov 1984 až 1988 vyviezlo Československo vojnovú produkciu za 2,7 mld. dolárov (v cenách roku 1985), a tak zaujalo siedme miesto medzi svetovými exportérmi zbraní. Počet zamestnancov v zbrojnom priemysle dosahoval 73 tisíc a ďalších 60-80 tisíc bolo zamestnaných v dodávateľských podnikoch.

Babetta, Tesla, Jawa, Tatramat, Calex a stovky ďalších značiek. Doba sa za 30 rokov zmenila, systém funguje inak a ja som sa pokúsil spomenúť si, kde som naposledy videl nápis MADE IN SLOVAKIA.

 

 

 

 

Zdroje : zilinskyvecernik.sk,ekonomicky-denik.cz,historyweb.dennikn.sk,armadninoviny.cz,valka.cz,vhu.cz,ekonom.ihned.cz, bakalárska práca Obranný priemysel a zbrojenie – fenomén štátneho sektoru– Anna Bajzíková, babetta.info