Pred pár dňami, sa v televízii pani europoslankyňa Monika Smolková vyjadrila v krátkej reportáži o tom, ako lobisti presadili možnosť dvojitej kvality potravín. Reportáž som zahliadol, len tak letmo a nevenoval som jej pozornosť. Ale, poznáte to, keď tá povestná červená kontrolka vzadu v hlave bliká a vy neviete, prečo. Dnes mi to došlo.
Celá reportáž pani Smolkovej z kanálu Youtube zverejnená dňa 12.5.2019 – prepis : „Dvojitá kvalita potravín – Pracovali sme niekoľko rokov na tom, treba povedať, že Slovensko bolo líder a my ako poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko, sme veľmi na to dbali, aby legislatíva bola čo možno najprísnejšia, ale bohužiaľ, podarilo sa lobistickým skupinám presadiť do smernice niektoré ústupky. Niektorí lobisti tlačili na to aby bola možná dvojitá kvalita potravín s tým, že to označia na výrobku, alebo na krabici na obale a upozornia, že sú to síce kakaové sušienky, ale nie je tam toľko kakaa, koľko má byť….Nemôžme ustupovať lobistom a veľkým výrobcom, aby si zjednodušovali svoje pravidlá, aby tak ako do teraz, keď úmyselne zavádzali, tak teraz budú zavádzať spotrebiteľa v zmysle legislatívy“
Politici a korupcia, to nejde dokopy, na titulkách novín to nevyzerá dobre. A tak, sa ju politici rozhodli zlegalizovať. Nazvali to lobbing. Iste, môžu namietať, že lobbing a korupcia sú dve úplne odlišné veci. Ok, ale potom my vysvetlite, ako lobista v Bruseli presadil, že dvojitá kvalita potravín ostane. Buď, to bola korupcia a lobista platený potravinovou korporáciou, sa s niekým dohodol a niečo sľúbil, alebo to „hlavy pomazané“ v EÚ schválili, len tak. Lebo sme im ukradnutí. Buď platí jedno, alebo druhé. Vyberte si čo chcete. Osobne neviem, či mi vadí viac prvá, alebo druhá možnosť. Len to vyznieva trochu protichodne, s tým, čo sledujeme posledné dni v reklamách, na voľby do europarlamentu. Kde nás presviedčajú, aká je EÚ super, že môžeme cestovať bez hraníc a podobne. No, do zahraničia idem, pár krát do roka, ale jesť musím každý deň. Takže, tak si nás v tej EÚ vážia. Ale OK, tak ako všetko, aj únia má svoje výhody a nevýhody. Aj keď, nič by sa nestalo, ak by sme ju opustili. Prežili sme rozpad Rakúsko-Uhorska, potom Východného bloku, potom Československa. Prežili by sme aj odchod z EÚ.
Ale, nech sa eurohujeri nedivia, že počet jej odporcov rastie, keď nejaký lobista – kšeftár, rozhoduje o tom, čo bude jesť 5,4 mil. Slovákov.