Golanské výšiny

22. marca 2019, modrydrak, Nezaradené

Nič sa nedeje len tak. Ani Trump nevydáva svoje tweety, len preto, že sa nudí v aute počas cesty na letisko.

Vo štvrtok ohlásil svoju podporu Izraelskej kontrole nad Golanskými výšinami a vyhlásil, aby Spojené štáty plne uznali suverenitu Izraela nad týmto územím.

Navyše ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov nedávno zmenilo status o stave Golanských výšin. V správe o situácii v oblasti ľudských práv v Izraeli ministerstvo opísalo túto oblasť ako „kontrolovaná Izraelom“. Ešte minulý rok bola označovaná ako „obsadená Izraelom“. Preto si myslím, že je to riadený proces a nie len predvolebná kampaň Izraelského premiéra Netanjahua.

 

Zdroj : pravda.sk

Táto oblasť má pre Izrael kvôli svojej polohe a rozsiahlym výhľadom, strategický vojenský význam a slúži ako „nárazníková zóna“. Na Golanských výšinách žije približne 50 000 obyvateľov, z čoho približne polovica sú židovský osadníci a druhú polovicu tvoria Drúzy, sýrskeho pôvodu. Toto Sýrske územie obsadil Izrael po víťazstve v júni 1967 v šesťdňovej vojne. V roku 1973 sa Sýria neúspešne pokúsila získať územie späť. V roku 1981 schválil Izrael zákon o pripojení Golanských výšin k Izraelu. Túto „anexiu“ neuznalo ani OSN a tohto roku vydalo prehlásenie, že  Izraelské rozhodnutie zaviesť správu nad týmto územím je neplatné z hľadiska medzinárodného práva.

A zase tá ropa :

Spoločnosť Afek Oil and Gas  dcérska spoločnosť americkej Genie Energy sídlom v New Jersey, v roku 2015 oznámila, že na Golanských výšinách objavila zásoby ropy v odhadovanom objeme viac ako 1 miliarda barelov. Izrael spotrebuje 270 000 barelov ropy za deň, pričom až tri štvrtiny z nich v tom čase dovážal z poloautonómnej kurdskej oblasti Iraku. Toto nálezisko „čierneho zlata“ by tak zabezpečilo Izraelu samostatnosť na roky dopredu.

A nielen to, je to zdroj 15% celkovej spotreby vody a tá  ma v tomto regióne „cenu zlata“.

Pre pripomenutie, Trump dosiahol aj premiestnenie ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema v roku 2018, za výdatných protestov hlavne medzi Palestínčanmi. Na Valnom zhromaždení OSN odsúdilo tento zámer až 128 štátov vrátane EÚ. Okrem Rumunska. Dá sa predpokladať, že uznanie zvrchovanosti Izraela nad Golanskými výšinami, by určite nepomohlo zastabilizovať situáciu v tomto regióne.