VHJ ZŤS / Výrobno-hospodárska jednotka Závodov ťažkého strojárstva / v rámci bývalého Československa zamestnávala cez 80 000 ľudí. Len na východnom Slovensku to bolo v rámci Závodu ťažkého strojárstva, v čase najväčšej prosperity podniku, cez 10 000 ľudí. V tom čase predstavoval podnik VSS Košice, neskôr ZŤS, pojem, nielen v rámci Československa, ale aj v rámci sveta. Výrobky boli exportované do 49 krajín. A neboli to len socialistické štáty a ich parteri, ale aj štáty, ako Švajčiarsko, Nemecko, Fínsko, Kanada, Rakúsko, Austrália atď. Preto ma prekvapil fakt, že na internete je dostupných, len pár informácii o tomto podniku. Takmer žiadne fakty o výrobe, tržbách, exporte. Dokonca sa informácie nenachádzajú ani na Wikipédii. To bol jeden, z dvoch dôvodov prečo som sa rozhodol spracovať túto tému chronologicky v časových súvislostiach a tak povediac ju „zdigitalizovať“. Cenné informácie som čerpal z knihy Závody ťažkého strojárstva národný podnik Košice z roku 1986. A preto, článok obsahuje najpresnejšie fakty práve z toho obdobia. Myslím si, že podnik, ktorý viac ako polstoročie ovplyvňoval životy ľudí na východnom Slovensku, si to jednoducho zaslúži. Druhým dôvodom bol fakt, že môj otec v tomto podniku pracoval od roku 1970, takmer tridsať rokov, čo z neho, v mojich očiach robí hrdinu. V dnešnej dobe si nedokážem predstaviť taký dlhý pracovný pomer. Ako som už písal v prvej časti článku Made in Czechoslovakia, toto nebude článok o vtedajšom politickom systéme. Bude o strohých faktoch, príjemných, aj tých nepríjemných. Možno sa niektorým nebude chcieť veriť, ale ani vtedy sa väčšina ľudí o politiku nezaujímala, žili svoje životy. Chodili do práce, hrali sa s deťmi, chodili na výlety, hrali futbal, večer sa stretávali na pive. Nebolo všetko v desiatich odtieňoch šedej, ako by si niekto myslel. Už vtedy existovali farby, zelená, modrá, žltá a dokonca aj oranžová, tyrkysová a červená. Tento článok bude o tom, ako naši konštruktéri, inžinieri, technici a montážnici dokázali v tom čase a priestore, ktorý im bol daný, svojou šikovnosťou dosiahnúť na svetový priemyselný Olymp. Oni sa podieľali na tomto priemysle, ktorý dobyl svet. Im patrí tento článok a vďaka. Tá patrí aj môjmu otcovi, ktorý mi poskytol 46-ročnú Kroniku Brigády socialistickej práce, z ktorej som čerpal informácie a fotografie pre tento článok.
Poledniak – od založenia k znárodneniu
1888 – Karol Poledniak sa osamostatnil po 2 ročnom spoločnom podnikaní s Jozefom Haraszym s ktorým v roku 1886 založil strojnozámočnícku dielňu na Prešovskej ceste. Založením firmy Karol Poledniak položil základy strojárstva v Košiciach a úspešne viedol firmu až do svojej náhlej smrti v roku 1915.
1898 – Firma sa kvôli rozširujúcej výrobe presťahovala do nových objektov na dnešnej Štúrovej ulici. Postupne tam bola zriadená dielňa ma obrábanie kovov, zámočnícka, kováčska a stolárska dielňa, lejáreň farebných kovov, modeláreň, kotláreň, strojovňa a kotolňa.
1900 – stavba kompletných mlynov
1903 – výroba trecích a padacích kladív a oprava parných lokomotív
1909 – firma zavádza výrobu Francisových vodných turbín
1914 – začiatok prvej svetovej vojny mal za následok, že viac ako polovica zamestnancov narukovala. Firma začala vyrábať prevažne granáty a ostatné výrobky pre vojenský priemysel. Časť pôvodných zamestnancov nahradili vojnoví zajatci, prevažne Srbi a vojnoví invalidi.
1915 – Firmu prebral syn Karol Poledniak ml., ktorý narukoval v roku 1914 na vojnu, ale po smrti svojho otca v roku 1915 bol zbavený vojenských povinností. Továreň viedol až do zatknutia jednotkami sovietskej štátnej polície NKVD a odvlečenia do zajatia na Ukrajine. Zomrel 3.3.1945 v zajateckom tábore Janakieve.
1919 – začali sa prerábať benzínové motory na lacnejší petrolej;
1922 – rozšírenie výroby špirálových Francisových vodných turbín podľa nemeckého patentu a výroba celokovových valcových stolíc;
1929 – Hodnota závodu a jeho ročný obrat dosiahol 6 miliónov korún
1930 – zavedenie výbrusu automobilových valcov a brúsenia kľukových hriadeľov;
1931 – začiatok generálnych opráv automobilov;
1932 – Karol Poledniak dal postaviť lesnú chatu Diana na prenajatom mestskom pozemku. Tú v roku 1950 získali Mestské lesy. Firma zaviedla elektrické zváranie el. oblúkom;
1939 ‒ výroba liatinových kolies na banské vozíky a výroba banských vozíkov;
1941 – strojné zariadenia pre rafinériu ropy;
1942 – veľkovýroba banských visiacich vozíkov;
1943 – rozšírenie výroby zariadení na rafinériu ropy a výroba vyťahovaných
parných kotlov. Americká svetová naftárska firma Vacuum Oil Company si objednala v továrni zariadenie na spracovanie ropy, v podstate u vojnového nepriateľa.
1944 – postavená nová strojovňa – nemeckí vojaci odsunuli špeciálne výrobné stroje (špec. brúsky, sústruhy, mlynské stroje, hotové výrobky a pod.) z mnohých strojov nemeckí vojaci vymontovali dôležité súčiastky, aby došlo k znefunkčneniu stroja, hoci bola továreň pod vojenskou správou, zamestnanci mnohé stroje poukrývali, obkreslili ich výrobnú dokumentáciu a tieto stroje po oslobodení tvorili základ strojového parku nového závodu.
1945 – strojáreň prešla pod dočasnú národnú správu a v roku 1947 bola pričlenená ku Kovorobným a strojárskym závodom na Slovensku.
Zdroj : vlastné
Zrod Východoslovenských strojární
1949 – Vznik podniku bol súčasťou generálnej línie výstavby socializmu, ktorá bola vytýčená na IX. Zjazde KSČ v máji 1949. Podstatný rozvoj zaznamenalo hlavne strojárstvo. Začiatkom päťdesiatych rokov vzniklo 26 nových podnikov
1950 – 1.Januára nadobudla účinnosť vyhláška ministerstva priemyslu podľa ktorej sa podnik Kriváň rozčlenil na tri samostatné podniky : Kriváň ČKD Martin, BEZ Bratislava a Východoslovenské strojárne Košice. V čase vzniku podniku patril do jeho organizačnej štruktúry pôvodný závod /na Štúrovej ulici / a závod vo výstavbe v Košiciach / medzi Košicami a Barcou / , závody a prevádzky v Prakovciach, Plešivci, Nižnom Medzeve, Košických Hámroch a Šluknove v severných Čechách. V tom istom roku bola do užívania odovzdaná prvá časť nového závodu pri Barci, ktorej výstavba bola zahájená v roku 1949. Počet pracujúcich dosiahol 790 osôb s priemerným zárobkom 1050 korún. Ročná produkcia činila 10,5 milióna korún. Otvorenie závodu bolo sviatkom pre celé mesto, začal pracovať prvý priemyselný závod po oslobodení. Prevzal značnú časť pôvodnej výrobnej náplne, najmä zariadenia pre banský priemysel, banské vozíky a dodávky pre škrobárne. Pevný výrobná program nebol stanovený. V roku svojho vzniku mal podnik tri úseky : technicko-výrobný, podnikovo-hospodársky a úsek zásobovania a odbytu. Prvým riaditeľom sa stal Ing. Jaroslav Kubík.
1950-1955 Okrem hlavnej výrobnej haly bolo postavených 14 objektov v závode VSS n.p., medzi nimi v roku 1951 mechanická obrobňa a v roku 1952 administratívna budova. V roku 1952 sa už realizovali dodávky pre hutnícke a strojárske kombináty. Významným dňom bol 31.august1952 kedy bol vyskúšaný prvý tvárniaci stroj v novom podniku-buchar B 50.
V druhej polovici 50-tých rokov vyrábali vo VSS okrem pneumatických a parovzdušných bucharov do veľkosti KB 1000 a PB 2000 trecie vretenové lisy, prevodovky, žeriavové mačky, vagónové cisterny, membránové čerpadlá, transportné zariadenia a sortiment chemických zariadení. Z poľnohospodárskych strojov to boli pohrabovače, elevátory či závesné fekálne vozy.
K 1.máju 1953 bolo vyhlásené novátorské hnutie, zlepšovateľstvo sa začalo rozvíjať od roku 1954 so 48 realizovanými návrhmi. V roku 1959 sa zavádza vyššia forma súťaženia – Hnutie brigád socialistickej práce /zápisy a fotky z Kroniky BSP boli použitá aj pre potreby tohto článku/
1958 – výstavba plechárne s rozlohou 18 000 m2, ktorá bola ukončená v roku 1960. Stavbu realizoval stavebný národný podnik Hron. Každá zo 6 lodí haly bola natretá inou pastelovou farbou. Hala bola odovzdaná 28.októbra, v deň znárodnenia. V tom istom roku bolo odovzdaných ďalších 5 objektov
1961– dokončenie výrobného objektu zlievarne s kapacitou 12 000 ton odliatkov ročne, tiež realizovanou Hronstavom.
1962 – po častých kádrových zmenách sa do vedenia podniku na nasledujúcich 15 rokov dostáva Ing. Ján Veles, ktorý sa pričinil o jeho koncepčnú stabilizáciu.
1964 – výrobky VSS n.p. boli dodané do 38 štátov sveta
Na výrobe tovaru sa vyše 52% podieľali chemické zariadenia, odliatky zo sivej zliatiny predstavovali 14,1%, prevodovky 13,3%, tvárniace stroje 6,5% a ostatné odbory 14,1 percent.
1966 – spúšťa sa výroba nadstavieb účelových automobilov, v priestoroch bývalej firmy Poledniak na Štúrovej ulici. – podiel vo výrobe nadstavieb vzrástol do roku 1970 na 31%. Zároveň klesla výrova chemických výrobkov a poľnohospodárskych strojov.
1969 – objem tovaru prekročil 400 miliónov korún. Podnik bol posilnený návratom závodu Montáže a pričlenením závodu Sabinov. Výroba tovaru v šesťdesiatych rokoch vzrástla viac než 4-násobne a presiahla objem 3 mld. korún.
Zdroj : vlastné
1972 – z existujúcich prevádzok sa stali výrobne špecializované závody. Z 15 výrobných odborov dominovali nadstavby účelových vozidiel, tvárniace stroje a prevodové zariadenia. Pokračovalo sa aj vo výrobe chemických zariadení, napr. xantogenačný stroj A4-4 na urýchlené predzrievanie celulózy. V roku 1972 sa ďalej rozvýja výroba nadstavby vozidiel -pontónových mostov namontovaných na zadnej časti nákladného automobilu Tatra 8×8, ktorý bol pomenovaný AM-50 /mostný automobil/. Na prípravu okrajov brehov a odstránenie akýchkoľvek prekážok, bolo vozidlo TATRA vpredu vybavené buldozérovým ostrím. S posádkou 3 mužov bolo možné nasadiť most dlhý 12,5 m za 7 minút a za 30 minút bolo možné nainštalovať štyri mosty. Osem mostov AM-50B sa mohlo použiť na kríženie toku v dĺžke 106 metrov s hĺbkou do 6 metrov.
Tank indickej armády na pontónovom moste nainštalovanom vozidlom – AM50B
Zdroj : vlastné
1971-1975 rozvoj odboru tvárniace stroje. Výroba lisov podľa licencie západonemeckej firmy Schuler. Podnik vyrábal 14 typov cisterien. Tie v roku 1975 tvorili až 80% výrobného programu. Postupne sa výrobný program rozšíril o výrobu žeriavových mačiek, prevodových skríň, pneumatických bucharov , trecích vretenových lisov, rôznych chemických zariadení, najmä aparátov na výrobu umelých vlákien, umelého grafitu, náterových hmôt, rôznych zásobníkov, miešadiel a iné. Začali sa vyrábať modely a odliatky zo šedej zliatiny.
Zdroj : vlastné
1975-VSS n.p.sa stávajú súčasťou výrobnej a hospodárskej jednotky ZŤS.
Závody VSS v roku 1975:
Výroba VSS v roku 1975:
Tvárniace stroje – Záujem o kúpu licencií na tvárniace stroje typu LFJ mali napr. zahraničné firmy Kauze Osaka Japan a Hindustan Hydraulics Jullundur India. Patria tu aj excentrické lisy typu LE a LEU
Ohýbačky plechu typu PU XOM pre ohýbanie plechu do šírky 3000 mm a hrúbky plechu až 6mm
Prevodové skrine
Zlievareň – Produkovala odliatky z šedej a legovanej liatiny až do veľkosti 12 Ton. vyrába vlastné drevomodely a kovomodely. Zlievareň v Moldave bola zriadená na výrobu odliatkov zo špeciálnych zliatin
Cisternové a účelové automobily
Cisternový automobil T 148 CL na prepravu pohonných hmôt a plnenie lietadiel-objem 12000l
Návesová súprava T148 CN 22 na prepravu pohonných hmôt, benzínu a nafty-objem 22 000 l
Cisternový automobil T 148 CL na prepravu vykurovacích olejov-objem 12000l
Návesová súprava T 148 CN 22-TO na prepravu ťažkých vykurovacích olejov, benzínu a nafty-objem 22 000 l
Cisternový príves CP na prepravu pohonných hmôt, benzínu a nafty-objem 22 000 l
Návesová súprava T 148 CN 22 CP na prepravu kvapalného čpavku- objem 22 000 l
Prepravník profilovaného materiálu nadrozmerných dĺžok. Maximalná dĺžka prepravovaného materiálu 18m
Cisternový automobil kanalizačný Ś 706 CAK-7 na čistenie mestskej kanalizačnej siete
Cisternový automobil sací T 148 CAS 10 na vyprázdňovanie rôznych kalových a sedimentačných jám
Cisternový automobil T 148 CA-10 CHN na prepravu agresívnych kvapalín
Návesový prepravník mlieka Š 706 CNLM-18 s nádržou zo sklolaminátu – objem 4×4500 l
Prepravník na mlieko CALM-8 s nádržou zo sklolaminátu – objem 8000 l
Cisternový automobil T 148 CA 17 na prepravu pohonných hmôt, benzínu a nafty – objem 17 000 l
Cisternový automobil T 148 CAPL-15 na prepravu, meranie m filtrovanie a vydávanie pohonných hmôt, benzínu a nafty – objem 15 000 l
Závod Montáže – zabezpečoval výstavbu závodov doma aj v zahraničí, impregnačné stanice v KĹDR, montáž technologického zariadenia pre olejáreň v Afganistane, v Iraku, Iráne, montážne práce na rafinérii v Sýrii v meste HOMS…
Zariadenia na výrobu viskózy mokrou cestou
Zdroj : vlastné
1976– dochádza k personálnej zmene vo funkcii podnikového riaditeľa. Ing. Ján Veles sa stal predsedom MsNV v Košiciach a funkciu podnikového riaditeľa prevzal Ing.František Gešvantner, predtým vedúci závodu hutníctva druhovýroba vo VSŽ.
Rozvíja sa výskumno-vývojová základňa z ktorej sa tomto roku stáva závod: Výskumný-vývojový ústav ZŤS Košice, od roku 1981 pracuje ako samostatná organizácia. V roku 1990 vzniká samostatný štátny podnik Výskumno-vedecký ústav ZŤS VVÚ Košice, ktorý sa neskôr zmenil na akciovú spoločnosť, ktorá bola sprivatizovaná v prvej vlne kupónovej privatizácie v roku 1992-1993. V týchto rokoch sa podnik zastabilizoval, zachoval sa výrobný program a vývoj špecializovaných účelových nadstavieb vozidiel, manipulačných zariadení, montážnych celkov pre papierenský priemysel, prepravných kontajnerov pre jadrovú energetiku. V roku 2004 dodala firma Robotické zariadenie pre presné ukladanie kryomagnetov na dráhu urýchľovača v CERNe vo Švajčiarsku a stala sa oficiálnym dodávateľom konštrukčných častí. ZŤS VVU túto zákazku vyhral a v súťaži porazil 87 firiem z celej Európy. V súčasnosti má podnik 104 zamestnancov a tržby v objeme 5,6 mil. EUR. Vďaka ZŤS VVU a.s. Košice, sa dodnes zachoval vývoj a produktová línia Východoslovenských strojární.
1977 – podnik začal na výrobu vybraných cisternových vozidiel používať sklolaminát namiesto ocele, čím sa zlepšili ekonomické a úžitkové parametre a pohotovostná hmotnosť sa znížila o 4 tony. Účelové nadstavby sa realizovali na podvozkoch TATRA, ŠKODA, LIAZ. Typy nadstavieb – CPSH 16, CAK 7, C 10 O, C 13, CN 21, CN 22 TO, CN 23, CN 23 TO a CN 25. Z tvárniacich strojov to boli vysekávacie automaty A2 200, výstredníkové lisy typového radu LE,LEC,LEK, ďalej nožnice na plech NTP 100, ohýbačky plechu typu XOM 2000-4B, XOM 2000-6B a XONM 2000-2A
Zápis z kroniky BSP :
1977-Na strojárenský veľtrh v Brne boli vyslaní naši pracovníci, ktorí sa veľkou mierov pričinili o dokončenie lisu LE 160 C
1978- Členovia našej BSP sa aktívne zapájajú do bojovej a politickej prípravy podľa plánu MŠ-LM a ZJ-LM
Zdroj : vlastné
1979– podnik preberá názov ZŤS
1965-1980 bolo zavedených do výroby 45 nových výrobkov. V druhej polovici sedemdesiatich rokov vrástla výroba tovaru po 77,3%, pričom výroba účelových automobilov dosiahla 1,7-násobný, prevodovky 2,3-násobný a výroba tvárniacich strojov 2,7-násobný rast. Produktivita práce vzrástla o 55%. Uzavrela sa tretia etapa výstavby podniku s investičným nákladom 750 miliónov korún. Podnik sa stáva monopolným výrobcom stacionárnych prevodoviek so 77 typovými rozmermi. Záujem o tvárniace stroje niekoľkokrát prevyšoval výrobné kapacity. Metalurgovia ako prví na Slovensku zaviedli výrobu odliatkov z tvárnej liatiny a zvládli odstredivé odlievanie bronzových puzdier. Bolo to obdobie skvalitňovania a inovácie výroby.
1980-pričlenenie dvoch strojárskych závodov-Bardejova a Prakoviec. Pričlenením sa objem výroby zvýšil o miliardu korún a počet pracovníkov stúpol o vyše 3700.
Podnik vystavuje a exportuje svoje výrobky prostredníctvom československých podnikov zahraničného obchodu Motokov, Strojimport, Pragoinvest, Strojexport, Technoexport a Martimex
Zápis z kroniky BSP :
Časť prepisu novín z roku 1980
Na medzinárodnom veľtrhu Damask´80 v Sýrii sa počas 24-dňového pobytu v tejto krajine uskutočňovala montáž lisu LE 160 C a ďalších exponátov Strojimportu PZO Praha si vyslaní pracovníci Vss overili veľký záujem sýrskych odberateľov o naše strojárenské výrobky. Sýria ako rozvojová krajina potrebuje hlbšie preniknúť do tajov priemyslu, ak sa chce stať vyspelým štátom. K tomu poslúžia strojárske výrobky československého priemyslu, ktoré vysoko oceňujú sýrsky odborníci. Z našich strojov pracuje v Sýrii 15-20 lisov typu LE. Pozornosti sa tešili aj automobily, ktoré slúžia na prepravu pitnej vody do odľahlých oblastí. Do úvahy prichádza predaj 300 vozidiel.
Socialistický záväzok do roku 1980 :
1980-1985 – rozbieha sa výroba stavebných a cestných strojov, robotov a manipulátorov. Celkovo sa vyrobil tovar za takmer 11 miliárd korún. ZŤS v 7.päťročnici dodali odberateľom 148 000 prevodových zariadení, 2 666 účelových automobilov, 490 návesov a prívesov, 1 214 auto domiešavačov, 132 betonární, 74 liniek rýchlobežných vysekávacích automatov, 54 priemyselných manipulátorov, viac, ako 134 000 zalomených hriadeľov a 360 000 ojníc pre motory 8 PA 4 a ZETOR. Výkony vzrástli o 40% a zisk o 27%. Znížila sa energetická náročnosť výroby o 18,5% a mernej spotreby železných kovov o 29%. Priemerná mzda vzrástla o 10,4%.
Cisternový prepravník C 10 O získal v roku 1981 označenie technicky pokrokový výrobok a v roku 1982 zlatú medailu na medzinárodnom veľtrhu v Lipsku, tak ako v roku 1984 cisternový automobil CA 16 na podvozku TATRA-815.
Úspešne bol zvládnutý vývoj nového typového radu lisov LEK s tvárniacou silou 160,250 a 400 Mp. Do roku 1985 bolo v ZŤS nasedených 84 NC strojov. Zavedenie progresívnych technológií – tepelné spracovanie nástrojov z rýchloreznej ocele vo vákuových peciach, zavedenie iónovej nitridácie, vákuového formovania v závode Strojárska metalurgia, bezodpadového tepelného spracovanie na linke DEGUSA, čím sa podarilo znížiť toxický odpad o 150 ton v závode Prakovce.
Obdobie rokov 1980-1985 bolo po každej stránke najúspešnejším obdobím v histórii rozvoja podniku. Výrobná plocha bola dosiahla rozlohu 112 400 m2.
Reprodukčná hodnota 1 rubľa dosiahla v socialistických štátoch 9,76 Kčs a v nesocialistických štátoch hodnota 1 dolára dosiahla 18,09 Kčs.
Závody podniku: Z-01 Vozidlá, Z-02 Tvárniace stroje, Z-08 Strojárske metalurgia, P-28 prevádzka Moldava nad Bodvou, Z-10 Sabinov, Z-11 Prakovce, Z-12 Bardejov
Zdroj : vlastné
Zápis z kroniky BSP :
Dňa 30.9.1983 sme uskutočnili desať minutovku, na ktorej sme sa oboznámili s prejavom súdruha Andropova, k medzinárodnopolitickej situácii a stanovisku ZSSR, ako aj ostatných socialistických štátov, k vojnovej politike USA. Členovia našej BSP vyjadrili kladný postoj a podporu k stanovisku ZSSR.
1984 Február – Členovia našej BSP v spolupráci s naším technickým oddelením zabezpečili výstavu „ROBOT 84 BRNO“. Pripravili a prevádzkovali Robotizované pracovisko AM5-LEK250-LEK160.
Zdroj : vlastné
1984 – Členovia našej BSP zabezpečovali montážne a servisné práce v automobilovej, špeciálnej a tvárniacej technike hlavne v zahraničí, v Indii, NDR, Mozambiku, RSR, PĽR a v Sýrii.
Pod kontrolou ŠtB …
Tak ako aj iný zamestnanci pracujúci v zahraničí, ani zamestnanci ZŤS sa nevyhli pozornosti Štátnej bezpečnosti. V roku 1985 sa dvaja servisní technici zúčastnili 10 dňovej zahraničnej služobnej cesty vo Švajčiarsku, za účelom opravy dodaného lisu. Vo výrobnom závode, kde sa konala oprava im sprievodcu a tlmočníka robil zamestnanec z Maďarska, ktorý už nejaký čas žil a pracoval vo Švajčiarsku. Pri vhodnej príležitosti navrhol mladšiemu z dvojice technikov, pre ktorého to bola prvá služobná cesta mimo bývalého východného bloku, možnosť zabezpečenia práce a pomoci v prípade, že emigruje z Československa. Ten, to vzhľadom na rodinné pomery odmietol. Pár dní po návrate ho v podnikových šatniach pri sprchách čakala dvojica príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Zamestnanec bol podrobený výsluchu o mieste každodenného pohybu a o kontakte s osobami.
1985-1990 Plán je navýšenie výroby o 50,3%a produkcia dosiahne objem 3,4 miliardy korún. Plánom je dodávka účelových automobilov do rozvojových krajín najmä na Stredný a Ďaleký východ. Zisk z realizácie vzrastie o 68%. V prevádzke bude zavedených 53 pracovných robotov
Zápis z kroniky BSP :
1986 – Náš výrobok LE 160 C sme nainštalovali vo Viedenskej firme Femsal Metallwaren-Hans Schrammel.
Zdroj : vlastné
1988 – Naši milicionári v maskáčoch opäť zavítali medzi deti v Pionierskom tábore Šugov. Ukážkami výstroja a výzbroja LM ich potešili. Každé sa pokúsilo vo vlastných dlaniach odvážiť guľomet, samopal, namieriť pištoľou do oblohy. Táto návšteva patrí k najatraktívnejším podujatiam v táborom živote. Niet divu, že si ju nik nenechal ujsť.
1987 –výsledky našej práce sú nasledovné : Plán externých výkonov 1 047 989,-Kčs, Plán interných výkonov 728 205,- Kčs. Výkony celkom 1 776 194,- Kčs. Plniteľnosť výkonových noriem 104,4 %
Výrobok LEK 160 na výstave v Kanade – stroj bol upravený po stránke elektrotechnickej, tak aby spĺňal požiadavky a predpisy Kanadských noriem
Zdroj : vlastné
1988 – Výstava v Dusseldorfe na ktorom sme prezentovali náš lis LEK 250
1988 – Naši kolegovia dokončili opravu šatníkov na Základnej škole na Polianskej ulici. Svoje osobné socialistické záväzky nielen splnili, ale vysoko prekročili. Urobili radosť žiakom-deťom.
1988 – Naši členovia pracovali na testácii AV-15- ťažkého vyslobodzovacieho vozidla na podvozku TATRA v Indii. Svoju zodpovednú prácu si plnili za veľmi ťažkých podmienok v indickej púšti.
Členovia nášho kolektívu vykonali montáž a uviedli do prevádzky Sovietské vretenové lisy F-1730 a F-1734 u firmy Eltranco Cairo v Egypte.
Členovia našej brigády, keď aj malou čiastkou-540,-Kčs prispeli postihnutým občanom v Arménsku, ktorých postihli ničivé zemetrasenie.
Náš reprezentant AM-169, získal na medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne, zlatú medailu.
1989- V druhom štvrťroku 1989 sme vykonali spolu 89 pozáručných a záručných opráv. Vyprodukovali sme 778 598,- Kčs
Stavebné stroje VSS Košice :
Domiešavače betónu AM160, 169, 170, 180, 190, 369A, 369B
Cisternové nákladné vozidlá CAP12-PETRA
Cisternové vozidlá CAP6, CAV11, CAV12-AQUA
Kanalizačné vozidlá CAK8, CAS11, CAS12ADR, CAS12, CU15, Gully Emptier CU-9
Návesy CAPB10, CAPB7LPG, CN21, CN30A, CN34ADR, CNP20LPG, CNS27
Zdroj : vlastné
Personálny a sociálny rozvoj
V roku 1986 vlastnil podnik približne 50 významných sociálnych, kultúrnych a športových objektov a zariadení – Predškolské zariadenia, pionierske tábory, byty a rekreačné zariadenia. Tieto zariadenia sa nachádzali napríklad v Kružľovskej Hute, na Domaši, Šírave, na Šugove, Ružíne a vo Vysokých Tatrách. Jedným z cieľov personálneho a sociálneho rozvoja bolo naplnenie požiadaviek vysokoškolského vzdelania na 75%, alternatívneho vzdelania na 95,6%, úplného stredného vzdelania na 85%a vyučenia v obore na 96,6% V prevádzke bolo 16 závodných lekárskych ambulancií. Pre účely rekreácie slúžilo 569 lôžok. V rokoch 1985-1990 pribudlo 525 bytových jednotiek. Pre najmenších bolo v jasliach a predškolských zariadeniach pripravených 1018 miest.
Krajiny exportu – 49 štátov :
Alžírsko, Austrália, Afganistan, Anglicko, Bangladéš, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Egypt, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, India, Irak, Nový Zéland, NSR, Peru, Pakistan, Portugalsko, Rakúsko, Saudská Arábia, Sýria, Švajčiarsko, Tanzánia, Thajsko, Tunis, Turecko, Venezuela, Čína, Juhoslávia, Kuba, Maďarsko, Mongolsko, NDR, Poľsko, Rumunsko, Sovietsky zväz, Irán, Kanada, Líbya, Kolumbia, Maroko, Mexiko, Mozambik, Nigéria, Nikaragua, Nórsko
Organizačné začlenenie
1.Január 1950 – založenie podniku Východoslovenských strojární, národný podnik, Košice
1.1.1950-30.9.1951 – nadriadený orgán Československé závody ťažkého strojárstva, národný podnik Praha
1.10.1951-31.3.1958 – Pod správou Ministerstva ťažkého strojárstva
1.4.1958-30.6.1965 – VHJ Královopolská strojáreň, národný podnik, Brno
1.7.1965-31.12.1969 – CHEPOS -odborový podnik, Brno – od 1.10.1968 – CHEPOS, závod 15, Košice
1.1.1970-30.12.1970 – Ministerstvo priemylu SSR
1.1.1971-31.12.1974 – Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva ČSSR, Praha
1.1.1975- VHJ ZŤS so sídlom v Martine+ od 1.1.1979 – jednotný názov VHJ
Pád strojárskeho obra
1990 – Národný podnik ZŤS sa transformuje na národný podnik Východoslovenské strojárne. Rozširuje sa výrobný program o dodávky oceľových konštrukcií, výrobných zariadení, prepravníkov LPG, vagónových cisterien, drvičov kameňa, vagónových domiešavačov, miešačov betónu , ramien žeriavov a pod.
1992 – Vzniká VSS, as – akciová spoločnosť.
1996 – VSS sa transformuje na spoločnosť s ručením obmedzeným VSS, s.r.o. V tomto roku podpísali VSS, a.s. a TATRA Kopřivnice kontrakt so Spojenými arabskými emirátmi na výrobu 400 kusov prepravníkov pitnej vody AQUA a pohonných látok PETRA. Z prepravníkov AQUA bolo vyrobených 200 ks.
Zdroj : neznámy autor
1997 – Spomínané prepravníky PETRA sa prezentovali na Medzinárodnom veľtrhu obrannej techniky IDEX´97 v hlavnom meste SAE, Abu Dabi.
2003 – do tohto roku Východoslovenské strojárne zamestnávali 2300 ľudí.
2005 – Po transformácii na akciovú spoločnosť v roku 2000 sa v tomto roku rozdeľuje podnik na VSS, a.s. a dcérsku spoločnosť VSS Trading s.r.o. zaoberajúcou sa obchodnou činnosťou.
2004 – firma sa dostala do dlhov, J&T odkúpila pohľadávky v hodnote 260-miliónov korún a zároveň poskytla VSS úver vo výške 100-miliónov korún
2009 – v tomto roku bolo vo Východoslovenských strojárňach patriacim skupine J&T zamestnaných 700 ľudí. Takmer úplným zastavením výroby sa pracovný týždeň skrátil na jeden pracovný deň. Približne 100 zamestnancov bolo prepustených. Zamestnanci v strojárskej časti VSS Trading s.r.o. poberali 65% mzdy. Prebiehala reštrukturalizácia strojárskej časti firmy, ktorú sťažovala situácia na trhu. Podobná situácia bola aj v zlievarenskej časti – VSS Foundry, s.r.o..
2012 – koncom roka hlásila firma straty, zvyšovanie dlhov a neschopnosť plniť záväzky
2013 – Dlh VSS voči VšZP je vyše 55-tisíc EUR. Spolu s pohľadávkami voči Sociálnej poisťovni a poisťovni Union vystúpili dlhy na 150-tisíc EUR. Konkurz bola posledná snaha zohnať nového investora. Od tohto roku VSS nemá žiadnych zamestnancov.
Zdroj : vlastné
2011-2017 – Hlavnou činnosťou bol prenájom nehnuteľného a hnuteľného majetku. VSS Trading aj VSS Foundry sú v konkurze. V roku 2017 tvoria tržby z predaja majetku až 93% celkových tržieb. Štruktúra akcionárov spoločnosti VSS, a.s. – AGNAVI STEEL MANAGEMENT L so sídlom na Cypre s podielom 47,94% a BETA FIN, s.r.o. Bratislava s podielom 52,06%. Základné imanie VSS, a.s. pokleslo od 28.10.2009 z hodnoty 35 451 192 EUR na hodnotu 2 168 040 EUR.
Zdroje : Kronika BSP, Kniha – Závody ťažkého strojárstva národný podnik Košice r.v. 1986, Podnikový katalóg – Východoslovenské strojárne národný podnik Košice r.v. 1975, Výročná správa, spoločnosť VSS k roku 2017, Veda a technika v období Československa – Zbierka dejín techniky IV.